Rok 2022 predstavuje výstavu Signál III, ktorá je po dvoch predošlých výstavách Signál I a Signál II prekvapením v rámci konceptu výstav Telegraph Gallery. Návštevníci si mohli vychutnať najmä výstavy súčasného umenia. Samotný názov Signál III: „Mistrovská díla ze Sbírky Roberta Runtáka (1900–1990)“ napovedá, čo všetko môže divák nájsť v spletitej architektúre priestoru galérie. Nie je zvykom, že by galéria hostila secesiu, impresionizmus, kubizmus, lettrizmus, pop-art, neoavantgardu, konceptualizmus a mnohé ďalšie. Signál je tradíciou, ktorej koncept je ukotvený vo výbere diel kurátorom zo Zbierky Roberta Runtáka a zostavenia jej koncepcie. Výber diel spočíval v potrebe ukážky toho najlepšieho z rokov 1900–1990. Tentokrát sa na výstave podielal kurátor David Voda v spolupráci s architektom výstavy Markom Therom. Toto duo si v zostavovaní miestností dalo naozaj záležať. Diela výstavy Signál III. sú posadené do jedinečnej architektúry priestoru Telegraph Gallery, postavenej na mieru tejto výstavy. Priestor je doplnený o vzhľad tradičných salónov, ktorými sa Mark Ther inšpiroval. Okrem salónu je taktiež zjavná inšpirácia technickým prostredím depozitára. Výstava je zariadená prvkami, ktoré sú zapožičané z depozitára Roberta Runtáka.
Čo si pre vás pripravili? Deväť výstavných miestností pod rôznymi charakteristickými menami, každá s jedinečným vizuálom.
Nejdrahocennější hlava / Sonáta života / Existencialismus / Problém plochy, tvaru a času / Skleněný dům / Sexuální nokturno / Revoluce jsme my / Obyvatelná těla / České nebe
Napovedali vám názvy miestností, čo v nich môžete čakať? Tá prvá určite. Vykročte do prvej miestnosti nazvanej ako „Nejdrahocennější hlava“. Najskôr však technické záležitosti. Obujte si návleky, prosím! A máte vstupenku do salónu deviatich portrétov. Portrét, nepopierateľne jeden z najtradičnejších námetov vo výtvarnom umení, je v miestnosti v bezprostrednom vzťahu s možnosťami technologického prevedenia, jedinečného videnia autora a odrazom jednotlivých dekád. Vystavenie diel v netradičnej výške vás dostane do situácie nepozerať sa naň, ale vzhliadať k nemu ako k niečomu nadpozemskému. Identita hláv zostáva nepoznaná. Je možné premýšľať nad možnosťami ich interpretácie, od geometrického rozkladu po abstrakciu, v náhľade na plochu a objem, použitie materiálov, vrstiev a farieb. Je to len telesná schránka alebo aj symbol, odraz psychiky, zreteľná nadväznosť na konkrétnu osobu?
Kurátor David Voda, ktorého texty sú umiestnené v každej miestnosti na nepovšimnuteľných prepravných vozíkoch, v texte posmešne spomína: „Ach, to báječné 20. století! Století hlav, rozumu a nezastavitelného pokroku! A k tomu ty úžasné nápady z 19. století: komunismus, racionalizace výroby, zprůmyslnění života i smrti, vědecký materialismus, beztřídní společnost, státní nacionalismus, národní hygiena, očista ras… Úžasné hlavičky = stamiliony těl v tratolištích krve!“ Kto vám napadne ako prvý po prečítaní textu? Spomeniete si aj na hrdinov týchto dvoch storočí?
Sú medzi nimi minimálne tí, ktorí sa zapísali v histórii výtvarného umenia - Adriena Šimotová, Karel Nepraš, Zbyněk Sekal, František Hudeček, Jiří Sopko, Richard Fremund a Oscar Dominguez.
Autor: Erika Kovačičová / Telegraph Gallery
Foto: Matěj Doležel
