Telegraph Gallery není jenom prostorem našeho hlavního výstavního sálu. Je také platformou, která tvoří program pro několik dalších pater celého domu. A tentokrát jsme se rozhodli, že na několik dní nahradí filmy v Telegraph kině výtvarné umění a uskuteční se zde krátkodobá výstava děl umělkyně Margarity Ivy, která vznikla během jejího rezidenčního pobytu v Telegraphu.
Po vernisáži jsou návštevníci zváni do zákulisí ateliéru v rámci Open Studia.

Fascinujúcim na smrti sú jej sprievodné prírodné procesy. Jedno z posmrtných zmien by sa dalo označiť ako zmiznutie – fáza, kedy sú ukončené všetky procesy biologického rozkladu, nezostáva žiadna organická hmota, ktorá by sa ďalej rozkladala. Zmizne telo, zmizne príbeh. U mnohých zvierat, narozdiel od väčšiny ľudí, sú život a smrť nepovšimnuté. Sú ponechané napospas prírode, ich príbeh je nevypovedaný. Margarita Ivy, autorka pracujúca so smrťou, tieto príbehy uchováva.

Táto myšička, ktorá má za sebou výšivku – to je moja Sofi. Myška, ktorú som dostala. Niekto jej odhryzol chvost, keď bola malá. Odkedy som sa presťahovala do Prahy, vždycky som mala myšičky doma. Niektoré som dostala, niektoré sa mi narodili, niektoré som zachránila. Potom všetky umreli. Pri takých malých zvieratkách nie je priestor bojovať, smrť prichádza rýchlo a je ich ťažké liečiť.

Margarita Ivy, multimediálna umelkyňa ukrajinského pôvodu, predstavuje svoju tvorbu na výstave Confession, ktorá je pretkaná smrteľnosťou. Ivy sa zamýšľa nad otázkami o živote a smrti, o predurčenosti úmrtia každej živej bytosti. Až hraničné existenciálne otázky interpretuje prostredníctvom romantizujúcich kompozícií epoxidových objektov. Zosnulé zvieratá, často nájdené v prírode a v meste, uchová a chráni pred biologickými procesmi. Niektoré z nich má u seba roky v nádobách s formaldehydom, kým sa ich rozhodne naveky zaliať do epoxidu. Častokrát k nim prikladá kusy látok s tradičnou ukrajinskou výšivkou, ktorá autorke pripomína tradíciu jej rodiny v používaní výšiviek na oblečenie, či obliečky. Tému smrteľnosti prepája s pamäťou miesta – v myšlienkach sa vracia do jej rodného Záporožia, spomína na príbehy jej babičky a históriu rodiny. Preberá svoje detské šaty a drevené hračky, v spomienkach sa prechádza po meste nehostinnom pre zvieratá, ktoré ju v tvorbe veľmi zasiahlo. Spomína na zvieratá, ktoré mali v rodine a o ktorých si babička vymýšľala magické rozprávky. Svedectvom babičkiných príbehov je autorkin krátkometrážny film Koťátko v meruňkovém džemu, ukazujúci intímnu spoveď o rodine a stretnutí sa so smrťou v útlom detstve. Spolu so sakrálnymi objektami zvierat je výstava pozvánkou k rozhovoru o krehkosti bytia a pomyselným mostom medzi minulosťou a prítomnosťou.

Kurátorka: Erika Kovačičová

ateliér

kinosál